O mne

Cervikálna dystónia mi bola diagnostikovaná v roku 2011. Pritom bolesti krčnej chrbtice som pociťovala už v detstve. Ako štvorročná som prekonala meningitídu a počas aktívneho detstva a dospievania aj viacero úrazov (v oblasti hlavy, šije, pliec). Počas základnej školy som veľmi rada športovala, hrávala som volejbal (pamätám sa ako ma pri záklone bolievala krčná chrbtica) a tenis. Bolesti pokračovali aj na strednej a vysokej škole, absolvovala som počas nej aj vyšetrenia a rehabilitácie. Po zaradení do pracovného života som pri práci s počítačom pociťovala tuhnutie šije a bolesti chrbtice, niekedy som cítila aj ťah hlavy k pravému plecu. Všimla som si, že moje pravé plece bolo vyššie ako ľavé ale neprikladala som tomu veľký význam. Boli obdobia, keď boli bolesti výrazné, inokedy bolesti ustúpili. Stav sa mi výrazne zhoršil potom, ako som behávala 50 km týždenne a absolvovala niekoľko polmaratónov. Začala som pociťovať tras v oblasti šije, hlavu som si musela pridržiavať, počas spánku som sa budila na silný ťah do pravej strany. Mala som silné bolesti, dostavili sa úzkosti, obavy z toho, čo so mnou je. Navštívila som všeobecnú lekárku, ktorá mi predpísala lieky na upokojenie. Neposlala ma na odborné vyšetrenie k neurológovi, ktorého som potom, ako mi bolo jasné, akým ochorením trpím, navštívila sama. Absolvovala som bolestivú aplikáciu botulotoxínu, ktorý mi nezabral. Práve naopak, stav sa mi ešte zhoršil a nebolo pre mňa možné mať hlavu v rovnej pozícii ani v ľahu.

V čase, keď som mala absolvovať druhú aplikáciu, som sa dozvedela o programe kliniky Spasmodic Torticollis Recovery Clinic (STRC), ktorú vedie dnes už 77-ročná pani Abigail Brown Collins a ktorá sa po viac než ôsmich rokoch, odkedy sa jej stav stal chronický (symptómy cervikálnej dystónie pritom pociťovala približne 28 rokov) vďaka správnym cvikom, každodenným masážam a zdravému životnému štýlu zbavila symptómov a od roku 1986 týmto programom pomohla mnohým pacientom po celom svete. Nesľubovala žiadne zázračné vyliečenie ale pomalé a postupné cvičenie, posilňovanie a predlžovanie postihnutých svalov a precvičovanie správnych postojov a polôh, ktoré bolestivému telu uľavovali a stav nezhoršovali. Vedela som, že neexistuje liečba cervikálnej dystónie, ale aj tak som sa nedokázala zmieriť s tým, žeby sa nedalo s týmto ochorením niečo robiť. Absolvovať ďalšiu aplikáciu botulotoxínu, ktorý pre mňa nepredstavoval dlhodobé riešenie, som odmietla. To, že existoval niekto, kto žije s dystóniou ale bez jej symptómov znamenalo pre mňa obrovskú a vlastne aj jedinú nádej. Abbie to trvalo 2 roky, mne ešte o šesť mesiacov dlhšie. Bolo to najnáročnejšie a najbolestivejšie obdobie v mojom živote. Trvalo to dlho, ale čo je dva a pol roka v porovnaní s celým životom? Aký zanedbateľný čas je tých 30 mesiacov? Cvičila som pomaly, pár cvikov (tie, ktoré sa mi ako tak dali robiť) a 30 minút denne. Nevidela som žiadny pokrok niekoľko mesiacov. Nemohla som sedieť, zaspávať, chodiť, mala som veľké bolesti. Po piatich mesiacoch som sa raz ráno zobudila a nemala som ani známky dystónie. Ako keby sa vyparila. Z ničoho nič. Tento stav trval asi päť minút a potom už moja hlava bola opäť stočená doprava. Ale bola som šťastná, lebo som vedela, že som na správnej ceste. Presne tieto momenty popisovala Abbie ako „breakthroughs“ (vo voľnom preklade momenty uvoľnenia) a ja som sa tešila na ďalšie. 

Trvalo to ďalšie mesiace, tie posledné štyri pred úplným zbavením sa symptómov sa môj stav výrazne zlepšil. Obmedzila som príjem karbohydrátov a lepku (túto diétu mám dodnes, nekonzumujem ani mliečne produkty a sóju kvôli intolerancii na ne). Prvé týždne po tom, ako som sa dostala do fázy pokračujúceho zotavenia (angl.ongoing recovery), som musela bojovať so strachom, že symptómy sa mi môžu vrátiť, ale po niekoľkých mesiacoch, každodennom cvičení, pokračujúcich masážach som vedela, že som ochorenie dostala pod kontrolu. A že ak sa mi symptómy niekedy zhoršia či vrátia, už viem ako to ustáť. To sa aj stalo počas posledného mesiaca tehotenstva a po pôrode, kedy sa mi symptómy mierne zhoršili pri chôdzi. Ale po šiestich týždňoch od pôrodu som bola opäť bez symptómov, robila som len to, čo predtým. Nikdy v živote som si nebola ničím taká istá ako tým, že tento program funguje. Potvrdilo sa to aj viacerým, ktorí boli klientmi kliniky a symptómy sa im z nejakého dôvodu vrátili. Vždy je vďaka programu možné sa znovu zotaviť.

V čase, keď som sa zbavila symptómov som Abbie navrhla, že by som veľmi rada využila moje skúsenosti z liečby a jej program na to, aby som pomohla najmä tým pacientom a pacientkám, ktorí neovládajú anglický jazyk, prípadne nemajú finančné prostriedky na to, aby ju osobne navštívili na klinike v meste Santa Fe v štáte Nové Mexiko (USA). Abbie súhlasila a tak vznikla táto stránka, manuál k cvičeniu, ako aj video s cvikmi a masážou v slovenčine, ktoré sú súčasťou osobného kurzu. Budem sa tešiť, ak vám budú moje rady nápomocné a pomôžu vám uľaviť od bolesti a nakoniec vás privedú k stavu, v ktorom som ja už od novembra 2013. K stavu bez symptómov. K tomu je ale potrebná predovšetkým vaša vôľa, motivácia, a obeta. Obetu a vôľu však bude táto cesta vyžadovať aj od vašich blízkych, rodiny či priateľov, bez pomoci a pochopenia ktorých, bude pre  vás táto cesta oveľa náročnejšia.